InformáciE o baníctve

Spišská Nová Ves

O existencii baníctva a hutníctva v novoveskom  teritóriu je  na základe archeologických nálezov hlavne hutníckeho spracovania rúd medi a železa. Prvý písomný údaj sa nachádza v najstaršej listine z roku 1295. Po druhej svetovej vojne v meste Spišská Nová Ves sídlili Železorudné bane, n.p. (neskôr š.p.) Spišská Nová Ves, ale aj Geologický prieskum, Uranový prieskum a Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky ťažiace sadrovec a anhydrit. V hraniciach historického chotára mesta Spišská Nová Ves sa vyskytujú početné žilné ložiská komplexných železných a medených rúd, prípadne len medených rúd a ložisko železných rúd metasomatického pôvodu. Baníctvo Spišskej Novej Vsi je súčasťou expozície múzea v Spišskej Novej Ves.

Novoveská Huta

Novoveská Huta je spojená s baníctvom a hutníctvom. Raritou  je, že sa tu ťažili tri významné nerastné suroviny:

• medená a železná ruda  tiež molybdén,
• nerudné suroviny sadrovca – anhydritu a aj stavebných surovín – vápenca,
•  energetických surovín – urán.

Bol vytvorený banícky náučný chodník v Novoveskej Hute, ktorý má dĺžku 18 km. Náučný chodník má 8 osadených náučných tabúľ. Nový náučný chodník vedie krásnou prírodou masívu Muráň s krásnymi výhľadmi na Slovenský raj, Spišskú Novú Ves a okolité obce, ale i na Vysoké Tatry.     

Stratená

Obec je poznačená banskou a hutníckou činnosťou, pretože sa tu spracovávali rudy. Takisto sa tu nachádza vysoká pec.

 Mlynky

Obec Mlynky vznikla spojením baníckych osád : Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec a Sykavka. V baniach chotára sa ťažila železná a medená ruda. Začiatkom 19. storočia bola postavená v Palcmanskej Maši vysoká pec a hámre.

Rudňany a Poráč

Patrí medzi najvýznamnejší železorudný revír. V žilách sa nachádzajú okrem výplne sideritu aj iné nerasty, ako chalkopyrit, tetraedrit s obsahom striebra, antimónu, ortuti a taktiež rumelka. Sprievodným minerálom je baryt. Nachádza sa tu množstvo zaujímavostí a pamiatok. Technickými pamiatkami sú:

• portál štôlne Rochus,
• areál bane Mier so zachovalou šachtou (národná technická pamiatka),
• renovovaný portál štôlne Krížová,
• ruiny starých banských budov a zariadení v závalovom pásme.

 Gelnica

Gelnice ako najstaršieho banského mesta v regióne sa zaužívalo na základe písomných pamiatok, ktoré sú staršieho dáta, ako u ostatných spišských miest. Významné žilné ložiská sideritovo-chalkopyritového zloženia s vyšším obsahom Cu zložky. Najvýznamnejšie žily sú Gelnická, Krížová, Nová, Nadložná Gelnická, Robert a Gregor. Prezentáciu muzeálnych expozícií je možné vidieť v baníckom múzeu v Gelnici. Pamiatky, nachádzajúce sa meste:

• Kostol postavený v polovici 14.storočia, prestavaný začiatkom 15.storočia, upravovaný v roku 1769 a v 2.polovici 19.storočia. Veža kostola dostala dnešnú podobu v rokoch 1867 -1869. V interiéri bronzová krstiteľnica z konca a monštrancia od J.Szilassyho, kamenné pastofórium vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou,
• baroková radnica, ktorá bola prestavaná z pôvodne renesančného objektu,
• klasicistické a renesančné meštianske domy s manzardovou strechou,
• banícke múzeum,
• Gelnický hrad (dnes ruina).

 Slovinky

Baníctvo na Slovinkách má viac ako 600 ročnú tradíciu. Hlavným predmetom ťažby na Slovinkách boli medené, striebornaté medené rudy. Oblasť Sloviniek
a okolia sa vyznačovala značným počtom ložísk strieborných a medených rúd .„Rudná oblasť Slovinky spolu s lokalitami Gelnica, Helcmanovce a Krompachy, s ktorými Slovinky tak po stránke historickej, ako aj v iných vzťahoch úzko súvisia, vyznačuje sa značným počtom ložísk dlhého smerného a hlbinného rozsahu, predstavovala a predstavuje aj dnes najväčšie nálezisko medených rúd v Spišsko-gemerskom rudohorí. Hlavným predmetom ťažby boli po dlhé stáročia medené a striebornaté medené rudy, pritom sa však v starších časoch ťažili aj železné rudy.“ Tieto sa ťažili a spracovali po stáročia až do konca 19. storočia. Od roku 1885 sa začína nová éra baníctva železa, kde vyťažená železno-medená ruda je spracovávaná v neďalekých Krompachoch v Rímamuránskej-Šalgotariánskej železiarenskej účastinárskej spoločnosti. Obdobie svetovej hospodárskej krízy v 20. rokoch 19 storočia poznačili aj ťažbu železnej rudy na Slovinkách. Obnovenie banskej činnosti na ťažbu medenej rudy začalo v rokoch 1935 – 1938. Po ukončení II. svetovej vojny prešlo baníctvo niekoľkými organizačnými zmenami. Slovinské ložiská boli začlenené do Železorudných baní n. p. Spišská Nová Ves. Začiatkom 90. rokov minulého storočia nastáva útlm baníctva zo známych najmä ekonomických dôvodov. 24. októbra 1991 ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie k plánu likvidácie baní a úpravní na Slovinkách. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách.

Mária Huta – Žakarovce

Vznik baníctva sa datuje už od 14. – 15. storočia. Žakarovský revír bol po stáročia surovinovou základňou železiarstva v dolnohnileckom údolí. Revír Grellenseifen mal svoje banícke tradície v dobývaní rúd neželezných kovov (meď, striebro a antimón) neskôr železná ruda. Máriahuta ležiaca na území Gelnice sa pre svoju výhodnú polohu v blízkosti rieky a komunikácie stala strediskom oboch banských revírov; bolo tu sústredené vedenie, doprava, energetika a v starších časoch aj hutníctvo.

Krompachy

Od druhej polovici 13. storočia až do prvej polovice 14. storočia je územie v okolí Krompách poznačené rozvojom starších obcí, zakladaním nových obcí a osád. Krompachy v tomto období začali nadobúdať významné postavenie vďaka rodiacemu sa baníctvu a hutníctvu.  Na juh od Krompách sa vyskytujú viaceré drobnejšie žily sideritu s pripovrchovým vývojom barytu (Krížová studňa, Plejsy, Anton, Valentín, Klement, Oskar, Otokár). Krompachy sú význačnejšie ako stredisko hutníctva a spracovania kovov. V roku 1605 bolo v Krompachoch 5 hámrov a začiatkom 17. storočia sa obnovila ťažba a vznikli medené hámre a špeciálne hámre na drôt. V roku 1841 sa vytvorila v Krompachoch akciová spoločnosť, ktorá niesla názov Krompašské železiarske ťažiarstvo, neskôr Krompašsko-hornádske železiarske ťažiarstvo. V roku 1845 sa v meste postavila valcovňa železných plechov, neskôr aj valcovňa medených plechov a v roku 1848 zlieváreň. V roku 1897 postavila jej nástupkyňa Krompašsko-pohornádska železiarska spoločnosť modernú železiareň, technologicky najdokonalejšiu a najväčšiu v Uhorsku. Kríza po prvej svetovej vojne viedla k obmedzeniu činnosti a nakoniec úplnému zastaveniu fabriky v roku 1923. Po druhej svetovej vojne sa obnovil miestny priemysel, pričom hutníctvo sa orientovalo na meď. V súčasnosti pokračuje v hutníckej tradícii spoločnosť Kovohuty, a. s., Krompachy, založená v roku 2000, ktorá je jediným slovenským výrobcom rafinovanej medi a medeného drôtu.